• Máme výborné správy

• Boli sme pri tom

• Novinky

• Napísali ste nám

• Koncerty

• NeBySa video

• Rozhovor

• Mišovky

• Myšlienka •

Ahoj kamaráti, ahoj všetci,

práve ste zavítali na retro stránku NeBySa.com, ktorá bola v prevádzke od roku 2004 do roku 2010.

Doba sa zmenila, Jožovu predajňu s motorkami na Teslovej ulici či Vašove štúdio Relax v Dúbravke už nenájdete, ale naše betálne články si tu stále s chuťou prečítať môžete.

Vaši Mišovia

"rozhovor"

22.2.2010

Juraj Soviar: Šedá eminencia v sivom šále

Rozhovor + súťaž o knihu Odkazovač

Už od detstva sa venuje písaniu, ako textár spolupracoval s viacerými známymi interpretmi na našej scéne. Nesmierne veľa toho prežil so skupinou Elán, od cestovania s technikou až po napísanie skvelých textov ako Odkazovač. Touto šedou eminenciou je Juraj Soviar, ktorého sme prednedávnom spoznali a rozhodli sa predstaviť ho aj vám. A tak sa Juraj ako dlhoročný novinár ocitol na opačnom konci bariéry a my sme boli tí, ktorí vymýšľali otázniky...

· Juraj, ako to celé prišlo a kedy si stratil textárske panenstvo?

Textárske panenstvo? To som stratil v Tatranskej Polianke, ako štrnásťročný chlapec. Tatranská Polianka je moje srdiečko, moja duša, odtiaľ pochádza moja mamina a prežil som tam nádherný kus môjho detstva. Nachádza sa tam aj moje magické miesto, ale kde to je presne, to nikomu neprezradím, potom by ho každý našiel. (smiech) Tam som fajčil Letky, Sparty, Tatry, popíjal tajne fľaškové pivo a mal som taký blok, kde som si to všetko zapisoval.

Moje prvé texty boli primitívne, zberné suroviny technických chýb, najmä pocitovky. V tom čase som nastupoval na gymnázium na Makarenkovu ulicu v Bratislave (dnes Einsteinova) a tam sa konštituoval folklórny súbor Polienko, do ktorého ma ako najväčšie "poleno" angažovali. Osobne som nemal s tancom nič spoločné, ale chalani, ktorí tam chodili mali skupinu Slzy cez smiech. A tak sme spoločne začali tvoriť hlavne pre dievčatá. Neskôr som ako študent vyhral aj nejaké to krajské, či okresné kolo s mojimi textami. A keď v kulturáku zrazu päťsto, šesťsto ľudí spievalo moje slová, vravel som si, jéj, to je dobré.

· Sú texty tvojim zrkadlom alebo obrazom duše?

Tak to ste postavili na ostrie žiletky. Keď sa pozriem ráno do zrkadla, tak najprv vidím svoje oči a v nich je cesta do duše. Každý text som si odžil. Do slova a do písmena. Raz som bol na stanici, mal som dvadsať korún a nemal som na vlak a raz som zas dostal šialený honorár. Vtedy som jeden jediný krát videl dvestotisíc korún a nevedel som, čo s tým. Ono to nie je o peniazoch, lebo ja som strach a peniaze nikdy nemal. (smiech)

Všetko je to na hranici, žijeme akýsi guláš a ja mám asi tú výhodu, že som dostal talent od Pána Boha. Viem pozorovať, počúvať a pýtať sa. Vždy je to o konkrétnych ľuďoch, ani jeden text som si nevymyslel. Na papieri to vyzerá veľmi jednoducho, ako keď nožík prechádza roztopeným maslom, ale za tým je to všetko prežité.

"Na malom priestore toho treba povedať veľa"
· Pre koho si napísal texty?

Okrem skupiny Elán pre Vaša Patejdla, pre Janka Lehotského, Tibora Čecha z Taktikov, vtedy sa volali Nový album, no a pre Paľa Drapáka. Zo žien si vážim moju spoluprácu s Helgou Kovalovskou, spolu sme vyhrali Bratislavskú lýru 1996. Píšem rád pre toho, s kým si rozumiem. Som typ človeka, ktorý sa nikomu netlačí. Kto chce, si ma nájde, ale musia pochopiť, že stojím strašne veľa. Na tom už zlyhalo viacero spoluprác, pretože som povedal, že moja cena je takáto a pod ňu nejdem. V cene nie je len vytvorenie textu, ale aj to, že sa kapele, či interpretovi venujem.
"Vytvoriť jednorazovú pesničku len tak, to je prostitúcia"
Každú jednu pesničku, ktorú textujem si musím dostať do podvedomia. Ale píšem aj "sucháče", teda texty bez konkrétnej hudobnej predlohy. Dôležité je interpreta dobre poznať a vedieť chápať jeho výrazový slovník. "Text pre Janka Lehotského Štvrtá cenová vznikol vo Vrakuni v prázdnom byte, kde zostal už len písací stroj a ja..."
Spolupráca s Elánom

S Jožom Rážom som sa zoznámil, keď som mal sedem, či osem rokov. Ako tvrdohlavý chlapec, nadšenec a fanúšik som ho neuveriteľných spôsobom otravoval. Využíval som každú možnosť, aby som mohol byť v jeho blízkosti, či v blízkosti kapely. Vlastne celé to začalo mojim strýkom, ktorý pracoval v televízií a skupina Elán bola častým hosťom jednej fantastickej relácie Stretnutia na želanie. Neskôr sme sa začali stýkať kvôli konkrétnym veciam a Jožo pochopil, kam smerujem.

"Tisíc a jedenkrát, to bol môj prvý text pre Elán"
O Soviarovi a zimomrázkach po tele

Stal sa mi jeden metafyzický úkaz. Bol som na šnúre s Elánom a na jednom štadióne v Čechách bolo tridsaťtisíc ľudí. Chalani vtedy hrali novinku, pieseň Tisíc a jedenkrát, ktorú som otextoval. A ako som sedel, zrazu cítim, že sa vznášam. Levitoval som asi dva milimetre vo vzduchu. Po tomto zážitku som si povedal, že keď to tí ľudia spievajú, asi má zmysel v tom pokračovať. "Daj mi odpovede, ja ti položím otázku"
· Čo robíš, keď práve nepíšeš texty?

Keď nepíšem texty, tak píšem. Som novinár a živím sa písaním. Je mi ľúto, že v poslednej dobe poškodzujú moje profesionálne meno, osobnú a ľudskú česť ľudia z mojich najbližších profesijných kruhov. A to nemám na mysli kamarátov básnikov a textárov. Ale našťastie mám tento svoj "druhý" poetický svet, kam rád unikám. Poviem vám jedno, rád chodím po krčmách. Tam stretnem toľko zaujímavých ľudí, že po tých všetkých debiloch, ktorých stretávam v rámci profesie denne, mi to mentálne padne veľmi dobre.

"Občas to mám na háku, a vtedy potrebujem byť sám"
· Keď sa povie Soviar, väčšina tápa. Keď sa povie Odkazovač, všetci povedia: "no jasné". Ako to vidíš ty?

Väčšina ľudí ma našťastie tvárou nepozná. Ale stala sa mi taká vec, písal sa rok 1996, bol som s Jožkom Baranom, legendárnym fotografom, na reportáži v Spišskej Kapitule. Predstavte si kňazský seminár, chalani, internát, podobalo sa to na klasický vysokoškolský internát, akurát, že tam bolo hrobové ticho. Na druhý deň sme sa išli pozrieť na jednu prednášku. A ja som tým chalanom položil otázku, však sú mladí, zdraví a včera, keď sme boli spoločne v Levoči na hokeji, baby po nich šaleli. Zaujímalo ma, ako riešia svoje individuálne pohnútky pred Bohom a jeden mi vraví: viete, je to ako v tej pesničke Odkazovač. "Inšpiráciu čerpám z ľudí"
Text k Odkazovaču má zaujímavú históriu. Jožo Urban čakal na tantiémy a išli sme spolu do mesta, kde mal na Dunajskej ulici účet v sporiteľni. A teta na prepážke povedala, že zatiaľ nič. Jožo strašne zúril. No a potom sme spolu prechádzali cez prechod smerom k bývalému Tempu a ja vravím Jožovi, vidíš, Boh si zapol odkazovač. Jožo Urban na tom prechode poskočil a vraví mi, že to je dobré. Za moje posledné prachy sme skončili v legendárnej vieche Tokaj a tam ma Jožo donútil text dokončiť.

· Kto je Juraj Soviar?

Juraj Soviar je plod neuveriteľnej lásky. Rodil som sa veľmi ťažko a skoro sme s mamou zomreli. Ale vďaka tomu viem, že je dôvod, prečo tu sme. Simmel raz napísal, že láska je len slovo. Prečítajte si tú knižku a pochopíte. Cez to nepredstaviteľné utrpenie sa zrodilo jedno obrovské spoločné puto a mojich rodičov by som nedal za nič na svete. "Do mňa vidia len tri bytosti, otec, mama a Pán Boh"
· Mišo mal v poslednej dobe pocit, že sa mu nedá dovolať, keď to potrebuje. Mal by si opäť kúpiť odkazovač?

Istého času som mal vypnuté mobily dva mesiace a kto chcel, ten si ma našiel. Kto chce, ten si ťa skutočne nájde. Kedysi sme si odkazy zanechávali na rohu Strakovej a Panskej, tam bola socha Posmievačika. Dnes je tam taký malinký, pretože toho pôvodného zbúrali. Niekedy sme tam našli aj päťdesiat korún a mohli sme ísť do Veľkých františkánov. Takže odkaz, ktorý potrebuješ sa k tebe dostane. Čo sa máš dozvedieť, sa dozvieš a v pravý čas.

· Ozaj, ako je to s tým číslom lásky? Je lepšie si ho poznačiť a uchovať, alebo ho denne znova objavovať s rizikom, že ho raz zabudneme?

Ja som ich zabudol všetky. Lístočky po žúroch skončili niekde v kanáloch. Minule som však našiel jeden taký aj s adresou a číslom z Prahy, kde som sľúbil jednu moju knižku. No, keď sa majú ľudia stretnúť, tak sa stretnú aj bez toho, aby si vymenili čísla.

· Je naša spoločnosť štvrtou cenovou?

Záleží od toho, kde žijete. Na toto mám jednu pamätnú vetu od slávneho režiséra Jožka Bednárika, ten nám raz v bufete na Novej scéne vravel: "Chlapci počúvajte, civilizácia na Slovensku sa skončila tam, kde vstúpila noha Rimana, to znamená, že od Trenčína ďalej Čínsky múr". Samozrejme, že je to potrebné brať s istým nadhľadom. Ono najmä východ Slovenska je špecifický, východ prišiel dobyť Bratislavu a Bratislavu zničil. V podstate sme štvrtá cenová skupina, v ktorej každý vyrastal. Akurát je komické, že sa mnohí silou-mocou tlačia do tej prvej, na ktorú vôbec nemajú.

JURAJ SOVIAR V KOCKE

Juraj Soviar (37), textár, básnik a novinár.

začiatky: 1992 - týždenník Mladé rozlety, prvý profesionálny text na albume Hodina angličtiny (1994)

textografia: Hodina angličtiny, Hodina pravdy, Hodina nehy, Elán 3000, Tretie oko (Elán), Vašo Patejdl ( album Spovedaj ma zo spomienok, 1997), Janko Lehotský (Láv sa píše love, 2002), Taktici (2002), Paľo Drapák (Už prišiel čas, 2002)

úspechy: Zlatá Bratislavská lýra 1996 s Helgou Koválovskou, cena za text na Medzinárodnom hudobnom festivale na Malte s Bercom Baloghom (1996)

2009 - zbierka 50 najlepších textov Odkazovač, vydavateľstvo Slovart