Ahoj kamaráti, ahoj všetci,

práve ste zavítali na retro stránku NeBySa.com, ktorá bola v prevádzke od roku 2004 do roku 2010.

Doba sa zmenila, Jožovu predajňu s motorkami na Teslovej ulici či Vašove štúdio Relax v Dúbravke už nenájdete, ale naše betálne články si tu stále s chuťou prečítať môžete.

Vaši Mišovia


"rozhovor" 
 11.11.2009

Už sme tu... a čo bude ďalej, o tom rozhodnú ľudia


Rozhovor s Marekom Kochanským



Rozhovor, ktorý práve čítate, nie je celkom obyčajný - prinášame vám ho 11.11.2009, čo je zároveň deň, kedy vychádza prvý album skupiny kochanski. Že ste o nich ešte nepočuli? Na úvod prezradíme, že chalani hrajú pesničky skupiny Lojzo v rockovej podobe a všetko ostatné o kapele aj o sebe nám rozpovedal zakladateľ kapely, náš kamarát Marek Kochanský.



· Ľudia si tvoje priezvisko spájajú s tvojím otcom a skupinou Lojzo. Ako vznikol nápad, ponúknuť ich pôvodné piesne v upravenej podobe?

Tento nápad nevznikol v našich hlavách, ale prišiel s ním už otec. Ak si spomeniete na film Hudobné sny so skupinou Lojzo a dúfam, že si ešte mnohí spomenú, bol tam nápad použiť deväť hudobných snov. Otec sa podieľal aj na scenári a položil si otázku, ako by jeho muzika znela v iných štýloch. Celý ten film je vlastne o rôznych hudobných žánroch od ľudovej zábavy cez dychovku, rap, metal až po svadbovú kapelu.

· Prečo práve rocková úprava?

Otec so mnou často polemizoval nad myšlienkou vytvoriť skupinu, niečo na štýl Děda Mládek Illegal Band, nie doslovne, ale v štýle použiť osvedčené skladby trochu inak. A my sme si v kapele povedali, že zvolíme rockovú podobu, ktorá je bližšia mladšiemu publiku a aj dnešnej generácii, ktorá už možno Lojza a Mariána Kochanského ani nepozná. Dosiahnuť však kvalitu a hlavne bezprostrednosť prejavu, ktorú svojim piesňam môj otec dodával, bol tvrdý oriešok. Ten podľa mňa hravo rozlúskol náš spevák Otto Kollmann. Rocková podoba vyplynula aj zo samotnej podoby pesničiek, otec robil rôzne skladby, jedna je blues, druhá starý dobrý rock'n'roll a náš gitarista Adrián Danter to "zrockoval" a dal pod hlavičku rockovej skupiny. Nie všetky skladby sú možno rockové, ale veríme, že sa to "vsákne", ako hovorí Ivan Minárik, zvukový režisér nášho nového CDčka.

· V najbližšej dobe vám vyjde nový album. Nachádzajú sa na ňom pesničky ako Štronzo, Učiteľka chémie a iné, väčšinou známe evergreeny. Ako ste ich vyberali?

Náš nový album je zároveň našim prvým. Keby bol nový, tak už sme mohli mať aj pätnásť za sebou, ale nemáme. Pätnásť by bolo možno aj veľa. Otec prežil dvadsaťpäť rokov s piatimi, nám keby sa podarili dva, za to isté obdobie, tak by stačilo. Nemyslím, že na CDčku máme samé evergreeny, ktoré by ľudia poznali, aj keď mnohé v čase ich vzniku vyvolali odozvu. Tieto pesničky určite poznajú ľudia, ktorí chodili na koncerty, prípadne majú doma sériu pôvodných albumov, ale nemyslím, že by boli verejnosti až také známe.

"...nie všetky skladby sú možno rockové, ale veríme, že sa to "vsákne"..."


· Mišovi na albume chýbajú niektoré notoricky známe "lojzovky". Prečo vlastne?

Mnohí sa nás pýtajú, prečo nehráme napríklad skladbu Na centrálnom trhovisku, ako kultovú záležitosť, ale tá je skôr kultovou záležitosťou "lojzovského" charakteru. Našim zámerom je vzdať hold otcovej hudobnej tvorbe a hlavne sa musí dať spracovať. Osobne si neviem predstaviť napríklad konkrétnu skladbu takzvane "prerockovať", lebo to by ani dlhé rokovania na to nestačili. (smiech) Na album sme si vybrali skladby, ktoré nám sadli, ktoré majú stále čo povedať. Našim postojom, a tým čo chceme robiť v skupine, je hudba a texty Mariána Kochanského a dúfame, že sa pesničky budú páčiť aj tým, ktorí ich pred tým nikdy nepočuli a vôbec nevedia, kto bol otec alebo skupina Lojzo.


· Pre skupinu Lojzo bol album Lojzo (Už sme tu) debutovým albumom. Názov vášho albumu je rovnaký - aký by mal tento album byť pre vás, má byť hyperbolou či paralelkou?

Debutový album skupiny Lojzo mal rovnaký názov, ako skupina, volal sa Lojzo. Náš album sme úplne "zrovnakizovali" a volá sa jednoducho "kochanski". Bonusom k nášmu CD je pôvodný album Lojza, teda je to vlastne dvojalbum, a tak sme sa inšpirovali viacerými pôvodnými prvkami platne. Po dvadsiatich piatich rokom sme chceli vytvoriť retrospektívu, ale úplne odlišnú. Dúfame, že sa dostane k poslucháčom, pre ktorých sme ho hlavne robili. Album je zároveň hyperbolou aj paralelkou, je rovnaký, ale rovnako úplne inde.


· Ako vzniklo spracovanie k pesničkám na albume?

Máme jedného skvelého, šikovného, úplne geniálneho gitaristu, Adriána Dantera a on to s nami "prerockoval" a výsledkom je nová, originálna forma. Tá bola aj mojou zásadnou podmienkou, nechcel som zakladať kapelu Lojzo 2, ani Lojzo revival... Myslím si, že každá skupina má svoj vrchol a nik nemôže byť na špici navždy a tento názor zastával aj môj otec. Podmienkou pre nové spracovanie bolo zachovanie melodiky, spevu a textov, ostatné bolo voľné. Adrián túto úlohu zvládol výborne a nová podoba sa osvedčila aj na koncertoch, ktoré viedli až k tomuto albumu.


· Všimli sme si, že na ňom spolupracovali viacerí hostia, koho by sme mohli spomenúť?

Album pôvodne vznikal samostatne, bez hostí. Keď sme vstúpili do štúdia, nemali sme žiadny zoznam, ani plán. Ale ako to už v štúdiách býva, všeličo vám napadne. Tak sme sa stretli s Ferom Griglákom, ktorý nám poradil skvelého zvukového režiséra Ivana Minárika, a keď sme mali už Fera po ruke, ktorý mimochodom nahral fantastické gitarové sólo k piesni Každý deň budú vraj Vianoce a spolu s Maťom Hanzelom sú autormi jej aranžmánu, oslovili sme ho, či by nám na platňu symbolicky niečo nenahral, a tak vlastne vznikol prvý hosť. Potom si vravíme, keď už tam máme hosťa Fera a mali sme ešte jednu pesničku dosť rockovú so zaujímavým textom a otec spolupracoval aj s Jožom Rážom, tak som ho oslovil s rovnakým zámerom. A Jožo súhlasil.


"...ako to už v štúdiách býva, všeličo vám napadne."

 Pri piesni Mucha tse tse sme už dávnejšie mali predstavu, že by sa tam hodil cimbal, tak som oslovil môjho kamaráta, ktorý cimbal študoval a na svete bol ďalší hosť, Oskar Lehotský. Ďalej sme potrebovali nahrať fragmenty akordeónu a už som skoro aj išiel nahrávať, no zistil som, že moje harmoniky sa hodia tak akurát na dobrý country žúr pri ohni na chate. A vtom mi napadla moja sestra Deniska, ktorá akordeón študovala dvanásť rokov a je to navyše naša krv. (smiech) Ale nemôžem nespomenúť Maťa Hanzela, ktorý nahral klávesové nástroje v niekoľkých pesničkách, Martin Máček nám pomohol s vokálmi a dodal albumu vysokú úroveň, či Igora (Tea) Skovaya, bubeníka. Všetkým chcem ešte raz srdečne poďakovať za fantastickú pomoc, ktorú si nesmierne vážim.


· Čo plánujete v blízkej budúcnosti, kde vás budú môcť ľudia vidieť alebo počuť?

Jedenásteho novembra štartujeme promo k albumu v Teleráne Markízy a zvolili sme ozaj zaujímavý spôsob, ale to je prekvapenie pre divákov. Potom ešte v ten istý deň si trochu pomrzneme na námestí v Púchove, ukážeme sa v relácii Na streche, či v STV. Chceme, aby našu muziku počulo čo najviac ľudí. A v ďalekej budúcnosti uvidíme, to už je na ľuďoch.


"Priezvisko mi dal otec, je to otcove priezvisko a rovnako tak moje a je mi cťou, že ho nosím."

 · Marek, s hudbou tvojho otca odrástlo niekoľko generácií, aký je to pocit byť synom skvelého muzikanta?

To je veľmi ťažká otázka, lebo keby ste sa ma spýtali, aký je to pocit byť synom Mariána Kochanského, tak poviem, že ten pocit je vynikajúci, pretože Marián bol vynikajúci otec, ktorý mi bude už do konca života chýbať. A čo sa týka toho hudobného, no niekedy to bol pocit dobrý, ale niekedy zlý, keď ma nútil chodiť na akordeón ku svojej vlastnej učiteľke, ktorá ho vychovala. Na druhej strane, keď som išiel ako malý chalan na natáčanie videoklipov alebo som sa objavil v spoločnosti už vtedy veľkých hviezd, ktoré som mal možnosť poznať osobne, vtedy to bol lepší pocit, ako na hudobnej, ale najlepší pocit som mal z otca ako z otca.


· Vraví sa že jablko nepadá ďaleko od stromu. Ako si sa ty dostal k muzike?

Už som to načrtol, že k muzike som sa dostal nedobrovoľne, z vôle môjho otca. Prvotné štádium bol akordeón, základoškolské ľudové školy umenia a podobné veci. Neskôr prišla stredná škola a ja som tú harmoniku oprášil, lebo stredná škola, dievčatá a chaty, žúry. A všetci vedeli hrať na gitare a ja som si povedal, že to vyskúšam opäť na harmonike, aj keď som si myslel, že hrám mizerne. Tak som skúsil nejakú ľudovku a postupne to prešlo až ku klavíru, kde mi kamarát ukázal pár piesní aj od Elánu. A tak som začal hrať aj sám po podnikoch a balil som na to baby. Tak som spoznal aj svoju lásku a zároveň mamičku mojej nádhernej dcéry. K muzike som sa vlastne dostal tak náhodou.

"K muzike som sa vlastne dostal tak náhodou..."


· V skupine hráš na klávesy, Mišo má však inú vážnu otázku: Prečo aj nespievaš?

Prečo nespievam? No, lebo neviem, otec ma síce pár krát počul spievať, čo bolo po niekoľkých varených vínach. Nie, že by mi povedal, že to nemám v živote robiť, ale ja viem, že spievať neviem. Občas mi je to čudné, keďže hrám a človek by povedal, že spev by som mohol zvládnuť, no ja to zvládam na nejaký ten nenápadný vokál na koncerte, no spev si netrúfam ani len ohrozovať. (smiech)

· Si skôr sólista, alebo tímový hráč?

V určitých situáciách som určite viac sólista, ale v kapele som absolútny tímový hráč. Pre mňa je kapela päť ľudí a musí to všetko fungovať dokopy, tam by to inak nefungovalo. Nechystám sa na sólovú kariéru, ani na nič podobné a z hľadiska kapely som určite hráč tímový.

· Čo robí Marek Kochanský, keď práve nehrá?

Robím všetko, čo práve cítim, všetci v kapele sme zamestnaní alebo podnikáme, teda keď nehráme, tak sme v robote. Ja konkrétne za kamerou v Markíze.

· Kde by Marek videl Mareka o desať rokov?

No seba by som chcel vidieť, a to viem úplne presne, o desať rokov ešte medzi živými na tejto planéte a dúfam, že aj zdravými. A kapelu? Kapelu o desať rokov, to je ťažko povedať. Nikdy nerobím z hľadiska muziky, kapely, umenia alebo niečoho na čom mi záleží, závery, že kde by to malo byť a kde nie. Všetko má svoj vývin. Chcem byť živý a zdravý o desať rokov a čo bude o desať rokov s kapelou, to rozhodnú len ľudia.




Za rozhovor ďakujú Mišovia





späť...







BlueBoard.cz




Použitie materiálov z tejto stránky je bez súhlasu autorov zakázané.
P & C Mišovia 2004 - 2010. misovia@nebysa.com

NAJ.sk