Ahoj kamaráti, ahoj všetci,

práve ste zavítali na retro stránku NeBySa.com, ktorá bola v prevádzke od roku 2004 do roku 2010.

Doba sa zmenila, Jožovu predajňu s motorkami na Teslovej ulici či Vašove štúdio Relax v Dúbravke už nenájdete, ale naše betálne články si tu stále s chuťou prečítať môžete.

Vaši Mišovia


"top rozhovor" 

Človek je taký starý, ako sa cíti




Nedávna oslava päťdesiatky, vydanie ďalšieho sólového albumu, prípravy na spustenie súkromného rádia - to všetko má za sebou Vašo Patejdl. Významné veci, ktoré boli a sú - a nám to počas rozhovoru priamo v jeho nahrávacom štúdiu nedalo a spýtali sme sa aj na to, čo sa chystá. Ak aj Vás zaujíma, ako si Vašo najlepšie oddýchne, akým spôsobom skladá pesničky a na čo sa môžu elánisti v najbližšom čase tešiť, neváhajte a - čítajte...




Ľudia budú možno aj radi, ak spravíme ďalšie turné



· Počuli sme, že Elán chystá ďalší album a koncerty, čo by fanúšikov určite potešilo... Ako je to v skutočnosti?

No je pravda, že pôvodne sme si mysleli, že po veľkom koncerte na Letnej bude pár rokov kľud. No situácia sa vyvinula tak, že kľud asi nebude. Prišlo veľa ponúk od usporiadateľov na koncerty, niektoré veľmi zaujímavé. Ale nie je to len o peniazoch, skôr o tom, že akosi nevieme zostať kľudní a nič nerobiť. Ukázalo sa to najmä na Jožovi, ktorý vyhlasoval, že sa mu hrať nechce a vidíte, napokon ho koncertovanie zlákalo. Zrejme to súvisí s tým, že nič nie je definitívne, iba smrť a čo je dnes, nemusí platiť zajtra. Život je zmena a neberiem to nijak tragicky. Ak sa to dobre pripraví, tak ľudia budú možno aj radi, že na jeseň urobíme opäť nejaké turné. Predbieha tomu aj doska, ktorú by sme mali vydať ešte do leta.


· Držíme palce, podľa nás bol posledný album Tretie oko veľmi vydarený, najmä piesne s textami Borisa Filana.

Boris je ďalší člen Elánu. My proste žijeme a robíme spolu, a podľa mňa je v tejto oblasti na Slovensku najlepší. Som strašne rád, že sa vrátil do tímu a je to naozaj vidieť. Že sa vám Tretie oko páči, ma teší už aj preto, že som na tomto albume urobil viac než polovicu pesničiek. Nebol to zámer, proste to tak vyšlo

· V tlači sa tiež vyskytli "zaručené" informácie ohľadne muzikálu Elánu ... Môžete k tomu niečo povedať?

To sú také veci, ktoré človek z nadšenia niekde povie, a potom vzniknú okolnosti, prečo sa to neuskutoční alebo posunie. Chuť urobiť muzikál, kde by boli autormi Eláni - Jožo, Jano, ja, prípadne ďalší, stále máme. Ale nie je to len o chuti, na takýto projekt musia byť peniaze, produkčný tím, divadlo... Ide o veľký okruh problémov, ktoré treba riešiť a sami na to nestačíme. Takže momentálne je tá idea pozastavená a dúfame, že časom vznikne podpora a záujem, aby sa dala dokončiť. Inak, ponúk na napísanie muzikálu je viac, momentálne sa s Borisom Filanom zaoberáme témou divadelnej podoby Fontány pre Zuzanu. Mohla by byť dokončená behom roka. Dejovo by vychádzala z prvej filmovej Fontány. Libreto však treba doplniť, treba pridať tanečné čísla, ale aj napísať skladby pre Zuzanu, pretože tá vo filme spievala len jeden duet - Mopedovú. Stále je to projekt s tromi bodkami - až po premiére bude jasné, že to vyšlo, lebo boli aj muzikály, ktoré sa urobili, zaplatili, naskúšali a potom sa nehrali. Ak to vyjde, budem rád.

· Na starších albumoch Elánu sa často ako autori hudby uvádzala dvojica Ráž-Baláž. Čím to je, že na novších albumoch sa to veľmi nevyskytuje?

Je to dané okolnosťami. Po mojom odchode hrali chalani dosť veľa, boli spolu takmer celý rok na cestách a úplne prirodzene vznikali tie pesničky v zomknutejšom kolektíve. Viac sa spolu žilo, skúšalo a hralo. Dnes už je každý orientovaný na svoje záujmy, takú spoluprácu, že by sme sa zavreli povedzme na dva týždne do garáže, či na chatu a tam tvorili, si už nevieme predstaviť. Každý prináša nápady skôr individuálne, potom sa doťahujú v štúdiu. Čo samozrejme nevylučuje, že aj v budúcnosti vzniknú piesne, kde bude viac autorov. Závisí to prípad od prípadu, ako to život prinesie.


Každá moja platňa je moja výpoveď



· Vydali ste mnoho albumov, s Elánom aj sólových - ktorý pokladáte za najvydarenejší?

Každá doba prináša určité situácie, závislosti, vzťahy... Iná doba bola, keď sme začínali s Elánom, iná v roku 1985, keď som z Elánu na chvíľu odišiel a urobil svoj prvý album Chlapčenský úsmev, iná doba je teraz. Je to dané prostredím, aj vekom. Nie som už adolescent, nemôžem a ani nechcem robiť veci, ktoré by primárne oslovovali 15-ročnú mládež, to by nemalo zmysel. Vždy sa snažím robiť muziku a veci priamo úmerné dobe, tomu ako to cítim a v čom žijem. Z tohto pohľadu nemám sám voči sebe výčitky, okrem pár vecí, ktoré som musel urobiť možno trochu z kompromisov - tým sa človek nedokáže vždy vyhnúť.
Elán je trochu niečo iné, to je kolektívna robota. Keď sa však bavíme o mojich platniach, každá bola na tú dobu taká moja osobná výpoveď. Vždy som k tomu pristupoval so 100-percentnou angažovanosťou, a keďže som dosť veľký punktičkár, vždy som to chcel urobiť aspoň na 99 percent tak, ako som si to predstavoval. Samozrejme, niektoré pesničky sú priamočiarejšie, hitovejšie, iné zase meditatívnejšie, viac experimentálne. Človek chce urobiť aj niečo, o čom vie, že to nebude vyslovene hit. Na každej z mojich platní vznikali také aj také pesničky.

· Aj nedávno ste vydali svoj ďalší sólový album. Skúste porovnať svoje staršie albumy s tými terajšími.

Po revolúcii som vydal dva albumy - Spovedaj ma zo spomienok a Do očí, ktoré zhodou okolností vyšli sedem rokov po predchádzajúcich albumoch, čiže začína sa črtať moja sedemročná perióda vydávania albumov. Každý z nich vyšiel v iných súvislostiach, v inom svete. Inak sa dostávajú k ľuďom. Všetko viac-menej závisí od vydavateľov, od propagácie v rádiách, televíziách. Ani v jednej z nich už dnes skoro vôbec nerobia programy, kde by sa predstavovala slovenská tvorba. Po revolúcii a všeobecne v deväťdesiatych rokoch vzniklo presvedčenie, že to, čo sa vyrobí u nás, nie je dosť dobré a "nóbl" v porovnaní s tvorbou zo Západu. Z určitého snobizmu, ktorý pretrváva dodnes, sa na to naše, domáce pozeráme stále s dešpektom - to je aj jeden z dôvodov, prečo teraz pomáham zakladať rádio. Moje novšie albumy sú trochu utajenejšie, schovanejšie, ale mám z nich dobrý pocit. A keď si ich s odstupom času vypočujem, nemám vážnejšie výhrady voči tomu, ako som ich urobil. Hovorím si, že aj Bacha objavili 80 rokov po jeho smrti, takže ešte mám čas.

· Máte nejakú obľúbenú svoju pesničku?

Chodím na rôzne akcie, nie sú to len koncerty a tam vidím, ako ľudia na čo reagujú. Sú osvedčené hitovky, od Ak nie si moja, cez moju verziu Vody, Voňavky dievčat, Kamarátka nádej, veľmi dobre sa osvedčujú staršie elánovky, ako Kaskadér, Zlodej slnečníc, ale aj pomalšie pesničky - Nepriznaná ... Keď si však zoberiem, ktoré zo svojich vecí si najviac cením a som rád, že som ich skomponoval, tak sú to náročnejšie pesničky typu H. Ch. Andersen alebo Na rozhraní či Tri štvrte na jeseň z mojej prvej platne a ďalšie.

· Jožo Ráž sa vyjadril, že keď počuje v rádiu pesničku od Elánu, tak preladí. Ako reagujete Vy, keď z rádia počujete sám seba?

Nie, že by som prelaďoval, ale tak isto nie som nejaký narcis, aby som sa v tom vyžíval. Ja sa vždy poteším, keď hrajú slovenskú pesničku, spozorniem pri tom. A keď je náhodou moja, tak si poviem - no, nezabudli na mňa.


Dobrá pesnička musí mať najmä melódiu



· Ako u Vás vzniká pesnička? V poslednej dobe počuť v hudbe čoraz viac počítačov, nemyslíte si, že to muzike škodí?

Doba ide dopredu, ale podľa mňa dobrá pesnička by mala mať dobrý text a melódiu a byť dobre naspievaná. Dnes sa aj z techniky stáva motivický materiál, ktorý dokáže zaujať ľudí - je mnoho pesničiek, ktoré melódiu nemajú. Nehovorím teraz o rape, ktorý je na tom vyslovene postavený, ale sú mnohé pesničky, ktoré sa tvária ako spievané, v skutočnosti je to však sled nejakých motívov, z ktorých vzniká večná variácia na danú tému. Záleží na tom, ako to ľudia zoberú - keď sa im to páči, nedá sa tomu zabrániť. Za chvíľu nám možno budú robiť hudbu roboty a ľuďom sa to bude páčiť, tak prečo nie? Je to smutné, ale je to fakt. Táto odpoveď však nie je kritikou voči technike, práve naopak - je dobre, že technika ide dopredu, uľahčuje to v mnohom prácu a dodáva nové možnosti, najmä aranžérske. Medzi melódiou a aranžmánom je však rozdiel, a to si niektorí zamieňajú.

· Počítačovú techniku vidíme aj vo Vašom štúdiu - ako teda vznikajú pesničky v "kuchyni" Vaša Patejdla?

Samozrejme, aj ja robím s počítačom a veľmi mi pomáha. U mňa je postup stále klasický, používam počítač ako magnetofón, do ktorého si nahrávam midi informácie alebo priamo audio stopy, napríklad pracovne spev. Skladby vznikajú tak, že som denno-denne doma pri klavíri a počítači a buď si len nezáväzne hrám a čakám na nápad, alebo (a to je častejší prípad) mám termín (nový album, muzikál), prípadne ponuku od mojich kolegov spevákov, tak sa snažím ten nápad zo seba vydolovať. Pritom vznikajú rôzne vedľajšie nápady, motívy, ktoré sa mi priamo nehodia, tak si ich nechám v počítači a niekedy nabudúce sa k nim vrátim, prípadne ich dokončím. V zásade sú dve možnosti - buď vznikne najprv melódia a tú niekto otextuje, alebo dostanem hotový text, ktorý sa snažím zhudobniť. Základ je u mňa melódia a text, až potom nastupuje aranžmán, keď rozmýšľam, aké nástroje, prípadne sekvencery či loopy použijem. Kedysi skladatelia písali na papier, ja ho tiež používam, rovnako ako ceruzku, či gumu. Ale dnes sú už aj také programy, že stačí niečo zahrať na klavír, cez midi rozhranie sa to ocitne v počítači a potom to už stačí len vytlačiť...



V rádiách by sa mala hrať hudba na počúvanie



· Ako si najlepšie odpočiniete od hudby?

Tak, že ju nerobím. Keď si chcem naozaj odpočinúť, tak nepočúvam nič. Teraz v zime som bol týždeň lyžovať, v lete som sa začal trochu potápať, občas si zahrám tenis, snažím sa úplne normálne relaxovať, nemám nejaké špeciálne hobby.

· Zrejme teda nejazdíte na motorke, ani nič podobné...

To nie, nie som fanúšik motoriek.

· Máte obľúbenú skupinu alebo interpreta? Čo rád počúvate?

Zdá sa mi, že dobrej hudby je v komerčných rádiách čoraz menej. Každá hudba má svoje funkčné zaradenie a mne to niekedy pripadá, ako by si rádiá zmenili svoj vysielací priestor na diskotéku - tá hudba je dobrá na tancovanie, ale na počúvanie už menej a keď napríklad idem v aute, dosť ma to ruší. V rádiách by sa mala viac hrať hudba na počúvanie. Som trochu stará škola, mňa najviac poteší, keď počujem nejakého Stinga, Phila Collinsa, ale aj Robbie Williams je dobrý muzikant, hoci trochu extravagantný. Rádiá vôbec veľmi zasahujú do hudobného biznisu. Podľa môjho názoru platí: keď si ako konzument niečo vypočujem v rádiu a zapáči sa mi to, kúpim si CD a idem aj na koncert. Rovnako keby sa viac hrala slovenská hudba, ľudia by boli viac v obraze, možno by si kupovali viac CD-čiek, chodili na koncerty. Sú to proste spojené nádoby a takto by to malo fungovať.

· Najčastejšie Vás vidieť, ako hráte na klavíri. Ale aký bol Váš prvý hudobný nástroj?

Boli to husle, s ktorými ma chvalabohu trápili asi len pol roka. Potom zistili, že mám krátky malíček a husľový virtuóz zo mňa asi nebude, tak ma preradili na klavír, čo mi asi zachránilo život a určilo moje budúce povolanie.

· A čo iné nástroje, a gitara, ktorej ste sa tiež určitý čas venovali?

Keď som začínal s muzikou, bolo práve obdobie Beatles. Ako sa vraví, za všetkým hľadaj ženu a chlapi asi majú v génoch, že sa snažia nežné pohlavie zaujať. Tak som sa snažil zaujať aj ja a napadlo ma, robiť to muzikou. V mojej prvej kapele som začal hrať na gitaru, lebo vtedy klavír a nejaký Mozart nikoho nezaujímali. Keď sme to začali brať vážnejšie, tak som prestúpil na klavír a pri tom som zostal. Dnes si pomocou virtuálnych nástrojov dokážem nahrať, čo potrebujem. Pri aranžovaní jednotlivých nástrojov orchestra je ale dobré vedieť, ako sa na konkrétnych nástrojoch hrá, aký majú rozsah, aby zneli vierohodne.


V štyridsiatke som mal pocit, že skončil svet



· Vráťme sa k Vašej nedávnej päťdesiatke. Čo sa vo Vašom živote určite nezmenilo?

Nezmenilo sa absolútne nič, prežívam to dokonca menej ako štyridsiatku, kedy som mal pocit, že sa skončil svet a život. Teraz mám skôr opačný pocit, vek sa nedá zastaviť a ja som sa zaň ani nikdy nehanbil. Myslím si, že človek je taký starý, ako sa cíti. Samého ma prekvapilo, že už mám päťdesiat.

· Ako ste oslavovali?

Tradične. Pretože Jožo Ráž je odo mňa o dva týždne mladší, urobili sme oficiálnu časť osláv spoločne, 17. októbra. Tomu predchádzala malá rodinná oslava u nás na chate, kde prišli najbližší rodinní príslušníci. Najedli sme sa, vypili sme si, niektorí si aj zaspievali, ale ja nie.

· Aké darčeky ste dostali a ktorý Vás najviac potešil?

Dostal som neskonalé množstvo rôznych kvalitných liehových nápojov, ďalej niekoľko obrazov, peknú veľkú fotografiu nahej slečny od Petra Nagya, rôzne veci, ktoré v tomto veku človek potrebuje - cigary, ploskačky, otváraky na fľašky ... Za to ďakujem všetkým mojim obdarovateľom. Ja sám som si dal darček tým, že som vydal po siedmych rokoch už spomínaný album Do očí.

· Zapálite si rád dobrú cigaru?

V tomto sú špecialisti Jožo a Jano, ja si dám cigaru sotva raz do mesiaca. Príležitostne, na vytvorenie dobrej, pohodovej atmosféry. Je pravda, že mi to stále viac a viac chutí. Na staré kolená sa stávam fajnšmekrom a snažím sa vychutnávať - jedlo, pitie a tak isto aj cigary.

· Ako si predstavujete ideálne strávený večer - doma alebo v spoločnosti?

Tým, že som stále preč, tak sa najviac teším domov. Som trochu nespoločenský typ, keď nemusím, tak nikam nejdem, mám toho naozaj dosť. Najlepšie sa cítim vo svojej pracovni, za kuchyňou. Ideálne je, keď som večer doma - papuče, pivečko alebo dobré červené vínko.









späť...







BlueBoard.cz




Použitie materiálov z tejto stránky je bez súhlasu autorov zakázané.
P & C Mišovia 2004 - 2010. misovia@nebysa.com

NAJ.sk