Ahoj kamaráti, ahoj všetci,

našťastie aj tento rok prišiel čas vianočný. Stretli sme sa v trojici, pod heslom Poďme bratia do Betléma, aby sme si vymenili vianočné darčeky a trochu si spolu zanôtili. Miša pri druhom koláčiku napadlo, že taký malý darček v podobe tohto editorialu prinesieme aj vám.

Chceme vám zaželať, aby ste nielen v tento večer boli k sebe lepší a prežili krásne sviatky plné pohody, pili s elánom, žili s mierou (hups, to malo byť naopak:-)

A keď sa vám už Vianoce prejedia, nechajte si ešte trochu miesta pre nový rok, aby ste aj ten prežili s vašou NeBySou. To vám želajú

Vaši Mišovia a Váš Oskar


"top rozhovor" 

Milujem v prvom rade muziku


Rozhovor s Petrom Farnbauerom



Ďalší rok NeBySy otvárame rozhovorom s Petrom Farnbauerom, alias Fambim. Členom Elánu sa stal v čase, kedy táto skupina už bola legendou, no napriek tomu ju čakalo ťažké obdobie. Samozrejme, zaujímalo nás aj to, ako Fambi vnímal nedávny koncert v Carnegie Hall, prečo Elán v poslednom čase vystupuje čoraz menej, a tiež, čo by vám zaželal do nového roku. Ak chcete vedieť viac - čítajte!



Pocity v Carnegie Hall boli zmiešané


· Pred niekoľkými mesiacmi odohral Elán koncert v Carnegie Hall v New Yorku. Aké boli Vaše pocity pri vystúpení v tejto legendárnej sále?

Hovorí sa, že zahrať si v Carnegie Hall je snom každého hudobníka. Môj sen to zrovna nebol. V roku 1994, keď som bol v New Yorku prvýkrát, tam žijúci kamarát mi ukázal okrem Sochy slobody a World Trade Center aj budovu Carnegie Hall, aspoň zvonku. V tom čase som v Eláne hral už štvrtý rok, ale vôbec mi nenapadlo, že by sme si raz v tejto sále mohli aj zahrať. Keď som asi pred rokom o tých plánoch prvýkrát počul, tušil som, že sa to asi naozaj uskutoční, keď si to raz manager Michal a Jožo zobrali do hlavy.

· Ako ste tento koncert vnímali vy osobne?

Pocity pri vystúpení boli zmiešané. Z finančných dôvodov sme boli nútení pristúpiť na také kompromisy, ktoré výrazne znepríjemnili ten, inak mimoriadny, zážitok. Napríklad ja som musel hrať bez odposluchu, čo sa mi nestalo, odkedy hrám v tejto skupine. Ale bohužiaľ, za ďalšie odposluchy by sme museli priplatiť okolo 25 000 dolárov. Ďalšie vážne obmedzenie bolo, že som si nemohol spraviť v sále ani jednu fotku, pretože nám za to hrozili stotisícové pokuty, a to tiež v dolároch. Takže môžem rozprávať o tom, že som tam hral, ale nemám o tom ani jeden fotozáber.


Nemyslím si, že som slávny


· Do Elánu ste sa dostali, keď už bola táto skupina legendou. Aké boli vtedy Vaše očakávania? Spomeniete si na úplne prvý koncert s Elánom?

Ja som do Elánu prestúpil po trojročnom pôsobení v Indigu Petra Nagya. Bolo to v roku 1990, dokonca istý čas, asi pol roka, som hral súčasne s obidvomi. Je pravda, že Elán bol už vtedy legendou, ale tie prvé roky po revolúcii boli pre domáce kapely dosť ťažké, obzvlášť pre tie, ktoré boli slávne už aj za totality. Zrazu sa mohla konzumovať západná kultúra prakticky bez obmedzenia a ľudia sa museli toho najprv prejesť, aby si spomenuli, že majú aj nejakú domácu scénu. Dnes už je to takmer neuveriteľné, že Elán mal v prvej polovici deväťdesiatych rokov koncert, kde bolo zhruba toľko ľudí v hľadisku, ako na pódiu. Môj úplne prvý koncert s Elánom bol, ak sa nemýlim, na Pasienkoch. Už si to veľmi nepamätám, ale pravdepodobne som mal pocit určitej neistoty, keďže tie svoje party som ešte nemal poriadne zažité.

· V poslednom období Elán koncertuje čoraz zriedkavejšie. Čím to podľa Vás je?

Podľa mňa tých príčin je viac, ale jedna z nich určite je, že postupom času sa zvýšili naše nároky na techniku (zvuk, svetlá, pódium) a bohužiaľ je len málo takých miest na Slovensku, ale aj v Čechách, kde sa s tou našou technikou vmestíme. Ale inak, keď si vezmete zahraničné kapely, ktoré vydržali spolu tri desaťročia, tiež hrávajú už menej, ako za mlada. Takto je aspoň ten prechod do úplného konca plynulejší (úsmev).

· Jožo Ráž sa v jednom rozhovore vyjadril, že Elán chce hrať, pretože "chalani milujú tú slávu okolo". Je to aj Váš prípad? Máte pocit, že ste slávny?

Jožo určite vie, prečo to tak povedal. Môj prípad to asi nie je. Ja milujem v prvom rade muziku a som nesmierne rád, že sa ňou živím. A či som slávny? Ja si myslím, že nie. Ale poznám dosť veľa slávnych ľudí a mal som možnosť sledovať, ako ich tá sláva zmenila. Niet čo závidieť. Ako všetko, tak aj toto má svoje výhody aj nevýhody. Silných môže výrazne posilniť, slabých môže aj zabiť.

· Na albumoch Netvor z čiernej hviezdy Q7/A a Hodina angličtiny sa objavilo niekoľko piesní, ktoré ste zhudobnili. Kedy sa môžeme tešiť na ďalšie Vaše "elánovky"?

To naozaj netuším. Mám zaregistrovaných cez sto svojich piesní v SOZA, z ktorých väčšina aj vyšla na CD, ale elánovky to nie sú. To, že v budúcnosti ešte nejakú napíšem, sa vylúčiť nedá.


Oddych poznám len z rozprávania iných


· Skladba Epilóg, uzatvárajúca album Hodina angličtiny, nesie podtitul "Fambiho eko téma". Aký je Váš vzťah k prírode?

· Priznávam sa, že text k tej skladbe nevznikol z mojej iniciatívy. Ale stále väčšie a väčšie ohrozovanie našej planéty ľudskou činnosťou ma naozaj trápi. A ten fakt, že naša generácia a ešte aj generácia našich detí prežije v relatívnej pohode, je dosť slabá útecha.

· S kým, okrem Elánu, momentálne spolupracujete?

Mám rozrobených súčasne niekoľko projektov. Pred pár týždňami som vyprodukoval novú pesničku pre spevácke duo Tweens. Predtým som nahrával vianočný album skupiny Ghymes, ktorá má obrovské úspechy v Maďarsku. Tiež tesne pred Vianocami som robil tri inštrumentálky pre jednu káblovú televíznu stanicu. Ďalej máme rozrobené pesničky pre nové CD poloprofesionálnej folkovej skupiny Korzár z Nových Zámkov. Taktiež v decembri som vyprodukoval jedno rozprávkové CD s učiteľkami materských škôl a pravidelne spolupracujem aj s miestnym Jókaiho divadlom. A aby som nezabudol na možno najzaujímavejšie: so svojou sesternicou, ktorá je rodená Američanka, robíme spolu jeden muzikál na americký trh. Ten by mal mať premiéru približne o rok.

· Máme za sebou sviatky, ktoré sa spájajú aj s oddychom a ničnerobením. Prezraďte nám, k akej knihe či CD sa vždy rád vrátite?

Oddych a ničnerobenie poznám len z rozprávania druhých. Pravdou je, že nahrávania som cez toto obdobie prerušil. Ale robil som poriadok v štúdiu, najmä na harddiskoch. Zálohoval som predchádzajúce projekty a iné dáta. Čo sa týka kníh, došla mi z Nemecka celkom zaujímavá odborná literatúra z oblasti nahrávania, mixáže, masteringu a iných štúdiových prác, a začal som ju študovať už aj cez sviatky. Uznávam, že to nie je veľmi romantické, ale teraz to bohužiaľ takto vyšlo. Ale samozrejme, keďže synovia a manželka, ktorá je učiteľkou, mali a majú ešte aj teraz prázdniny, tak sme strávili aj spolu oveľa viac času ako inokedy.

· Čo by ste zaželali našim čitateľom a priaznivcom Elánu do nového roku?

Želám všetkým, nielen priaznivcom Elánu, a nielen teraz okolo sviatkov, aby sa vedeli tešiť z toho, čo je pekné, dobré, alebo aspoň príjemné, a aby dobre znášali veci nepríjemné. A priaznivcom Elánu prajem, aby z nás mali presne toľko, koľko chcú. Čo je samozrejme nereálne, ale ja im to aj tak prajem.




Za rozhovor ďakujú Mišovia



späť...







BlueBoard.cz




Použitie materiálov z tejto stránky je bez súhlasu autorov zakázané.
P & C Mišovia 2004 - 2010. misovia@nebysa.com

NAJ.sk