Ahoj kamaráti, ahoj všetci,

práve ste zavítali na retro stránku NeBySa.com, ktorá bola v prevádzke od roku 2004 do roku 2010.

Doba sa zmenila, Jožovu predajňu s motorkami na Teslovej ulici či Vašove štúdio Relax v Dúbravke už nenájdete, ale naše betálne články si tu stále s chuťou prečítať môžete.

Vaši Mišovia


"top rozhovor" 
 12.2.2009

Ostaňme vždy ľuďmi


Rozhovor s Viktorom Hidvéghym



Meno Viktora Hidvéghyho určite poznáte - tento multiinštrumentalista už spolupracoval s mnohými známymi interpretmi na zaujímavých hudobných projektoch, vrátane legendárneho turné Elán unplugged. Vikyho sme pred pár dňami oslovili aj my a ako sa dočítate v rozhovore, hudba pre neho síce nie je drogou, ale radosťou, s ktorou sa rád podelí aj s inými.



· Pán Hidvéghy, prečo práve hudba? Veď na svete je toľko iných, krásnych povolaní... (smiech)

Rodičia ma zapísali na klavír, keď som mal šesť rokov a ešte som netušil, ako ma to chytí na gymnáziu:-) Chodil som nie moc rád na tie hodiny klavíra, aj keď som mal úžasnú pani učiteľku... Učil som sa hrať skladby, ktoré už niekto napísal. To mi prestalo stačiť a asi v pätnástich som začal spájať akordy sám. Musím povedať, že ma to začalo dosť baviť. To bol prvý hlas z vnútra. Ten druhý a definitívny hlas prišiel na zemiakovej brigáde, kde som chytil len tak z dlhej odpočinkovej chvíle gitaru (španielku) do ruky a po chvíľke som zistil, že ma fascinujú tie najbasovejšie tóny... A tak to celé začalo.

A to, že na svete je množstvo krásnych činnosti a vecí, viem a vnímam stále. Nikdy som nebral hudbu ako drogu, aj keď si bez nej neviem predstaviť svoj život. Nepatril som k tým, čo doma drilujú dlhé hodiny - mňa to proste začalo baviť a vážim si stále tento dar, ako dedičstvo predkov a nekonečne silnú a nádhernú možnosť nielen relaxovať, ale aj deliť sa s poslucháčmi o spoločné zážitky.


Všetci muzikanti na tej istej ceste


· Niektorí naši čitatelia Vás dobre poznajú, pre iných ste naopak neznámy. Ako by ste charakterizovali sám seba ako hudobníka a človeka?

Juuuj, ťažká otázka... toto by mal napísať niekto, kto ma pozná, no pokúsim sa.
Ako hudobník aj človek som v podstate rovnaký. Nesmierne si vážim život a možnosť žiť život hudobníka. Každý človiečik je pre mňa rovnako vzácny, či je slávny umelec, alebo ešte len začínajúci muzikant - veď všetci sme na tej istej ceste, záleží na každom, ako naloží so svojím väčším alebo menším talentom. Podstatný je postoj a vedomie, že nikdy sa netreba ani povyšovať, ani ponižovať.


· Verejnosť Vás vníma ako hudobníka-sólistu, ktorý sa zúčastňuje na zaujímavých projektoch rôznych žánrov hudby. Je podľa Vás takých projektov v priestore bývalého Československa dostatok?

Ja to vnímam tak, že komunizmus dosť brzdil mnohé zaujímavé projekty, ale aj tak sa toho veľa podarilo. Dusení boli umelci hlavne duševne, čo sa potom aj odrážalo v celkovej tvorbe, ale celkovo, umelec je človek, ktorého myslenie nezastaví žiadny režim a to je podstatné.


· Spolupracovali ste s mnohými interpretmi, medzi inými s Elánom, R. Müllerom, Dežom Ursínym, R. Grigorovom... Ktorá spolupráca bola z Vášho pohľadu najúspešnejšia a ktorá Vám najviac dala?

Tak toto viem veľmi presne a jasne. Každá jedna spolupráca s týmito a ostatnými ľuďmi mi dala veľmi veľa a ja viem, že aj každá z nich mala v mojom hudobnom živote svoje miesto. Ale predsa spomeniem človeka, ktorý mi hovorí z duše... je to Andrej Šeban, ktorý napriek tomu, že nie je môj stály kolega, lebo si spolu zahráme len občas, predsa cítim, že jeho cítenie, myslenie a žitie mi je dosť blízke... Poviem len, že je jeden z mála a som veľmi rád, že som ho spoznal a komunikujeme o hudbe.


· Miša by zaujímalo, či stále máte pred sebou métu, ktorú by ste v hudobnom svete radi dosiahli, trebárs aj v podobe spolupráce s konkrétnym interpretom?

Som celkom obyčajný človek a mám aj malú predstavu o budúcnosti. Som vďačný za každú zaujímavú spoluprácu, aj keď si musím ponuky občas vytriediť. A moja predstava je nahrať si svoju vlastnú tvorbu aj sám na bicích, base, klavíri, gitare...


Na Eláne v Londýne stáli ľudia aj na ulici

· Kedy a ako začala Vaša spolupráca so skupinou Elán?

Nepamätám sa už na roky, ale skúsim trafiť... asi 1991, keď som hral s Beátou Dubasovou, oslovila nás skupina Elán, že či by sme nechodili ja a bubeník s nimi po Československu po všetkých súťažiach MISS. Samozrejme, išli sme radi... Ale tu je háčik, ja som bol klavirista. Sranda, že? No a po tomto období sme si povedali, že to skúsime aj s ostatnou kapelou a odohralo sa veľké turné po Československu. Bolo to však len také jednorazové dvojmesačné turné, ďalej som pokračoval už s Petrom Nagyom, lebo ten koncertoval pravidelne a to ma bavilo.... S Elánom som sa dal zase dohromady v projekte Unplugged, kde sa trošku skombinovalo moje hranie na bezpražcovej basgitare a hra na klávesy.


· Zaujímavým počinom bolo koncertné turné Elán unplugged, ktorého ste sa pred desiatim rokmi zúčastnili. Ako si na tieto koncerty spomínate?

Áno, bolo to príjemné a skvelým zážitkom bol hranie s reprízou po asi mesiaci v Londýne po Jožovej nehode... to bol fakt zážitok:-) Ľudia stáli ešte aj na ulici, lebo sa už nedostali dnu a potom o mesiac zase to isté.... tiež fajn.


· Čím žijete dnes a čo chystáte do budúcnosti?

Dnes žijem asi najviac peknými vzťahmi s priateľkou aj rodičmi a kamarátmi, ktoré sú mi najvzácnejšie a samozrejme basovou gitarou, práve som si kúpil zase ďalšiu (smiech). Tiež trošku fotím...

Jedna filozofická na záver:


· Mišo si myslí, že dobrá muzika je ako droga, ktorej účinky sú však veľmi pozitívne. Čo by ste poradili tým, ktorí jej celkom prepadli?

Pekná otázka... Podľa mňa, nech to je čokoľvek, nech to nie je droga, lebo potom človek zabúda na okolitý svet, ktorý, ako všetci dobre vieme, je veľmi dôležitý. Jasné, že trocha niečomu podľahnúť a myslieť len na to - to je prirodzené, ak to človeka schmatne, ale ostaňme vždy ľuďmi, alebo sa o to aspoň z hĺbky duše snažme...




Za rozhovor ďakujú Mišovia



Zdroj fotografií: www.starmania.sk
Za pomoc pri príprave rozhovoru, ďakujeme Oskymu


späť...







BlueBoard.cz




Použitie materiálov z tejto stránky je bez súhlasu autorov zakázané.
P & C Mišovia 2004 - 2010. misovia@nebysa.com

NAJ.sk